Bolo príjemné poobedie, pracoval som okolo domu, keď v tom mi začal zvoniť mobil. Zdvihnem a Vika hovorí: „Poďme do Grécka“, ja odpovedám: „dobre“, odkladám krompáč bokom a štartujeme spolu na rýchle nákupy. Keďže nám to z Bratislavy letelo zavčasu ráno a spoje neboli najlepšie, museli sme vyraziť o 4 hodiny odkedy sme sa o dovolenke vôbec dozvedeli. 🙂
Prebiehala zrovna posledná dekáda mesiaca jún v roku 2014. Bol som po ukončení školy, bez práce a takmer bez peňazí. Nad nejakou dovolenkou sme teda ani neuvažovali, no mali sme obaja prázdniny a ponuke 230€ (letenky, transfer, hotel, polpenzia, 7 dní) na osobu sa veru ťažko odoláva. Tento last minute vybafla facebookovská stránka Karibik – cestovná agentúra na Viku, ktorá číhala v správny čas na správnom mieste. Tak sa začala naša veľmi spontánna cesta.
Príchod
Autom na stanicu, vlakom do BA, trolejbusom na letisko, lietadlom do mesta Kavala, loďou na ostrov Thasos, autobusom do mestečka na juh ostrova Pefkari. Nenašlo sa veľa dopravných prostriedkov, ktorými by sme v priebehu 16 hodín necestovali. Pred naším prvým letom (nemyslím ročné obdobie) sme mali celkom rešpekt a museli kvôli nemu stráviť noc na letisku. Smiali sme sa z toho, ako sme ešte v ten deň na obed netušili kde budeme večer. Akoby človek nachvíľu zahodil všetky svoje povinnosti, rutinné veci čo mal v pláne a vyrazil do neznáma, iba tak… Bol to skvelý pocit. 🙂
Keďže sme sa s miestom, kam ideme, akosi nestihli zoznámiť, robili sme to po ceste a najviac až na mieste. Vďaka Bohu, že žijeme v dobe free wifín na každom rohu.
Nad miestom pristátia pribudla oblačnosť, ale o to väčší zážitok bol, keď sme sa z mrakov vynorili a zostala pred nami modrá Egejská nádhera. Ako sme postupne klesali, zbadali sme aj obrovské medúzy tesne pod hladinou. Následný 45 minútový presun trajektom pripomínal vyhliadkovú plavbu v sprievode čajok, ktoré zákerne číhali, koho by zbombardovali. Aj nám sa ušla jedna „bomba“. 😀
Autobusom sme putovali pol ostrova po obvode, lebo cez horami zatarasené vnútrozemie neviedla cesta (pri ceste domov zase po opačnej strane, tak sme vlastne videli celý ostrov dookola). Počasie by sme si po prílete želali trocha jasnejšie, ale našťastie to trvalo iba deň, takže „WAU-efekt“ z prostredia sme si s vyjasnením užívali znova. Doslova, krása, kam sa len človek pohol. Veď posúďte sami z našich snímok.
More a pláže
Veľkou výhodou dovolenky pred začiatkom sezóny je malé množstvo ľudí. To sme pocítili skoro na každej a mora sme tak mali viacej pre seba. Vlny tentokrát nestoja ani za zmienku, ale čo za ňu rozhodne stojí, je život pod vodou. Voda bola čistá a hoci nevieme dobre šnorchlovať, ani sa hlboko potápať, museli sme. Pri kúpaní to bola naša najčastejšia činnosť. Nevedeli sme sa nabažiť krásnych korálov a húfov rôznorodých rýb, ktorých sa dalo dotknúť.
Jediné, čo podmorskému svetu vytkneme, je miestami veľké množstvo pichľavých ježov, vďaka čírej vode sa im však dalo celkom dobre vyhnúť.
V Pefkari sme bývali s morom priamo pod nosom a najbližšia pláž (stačilo prejsť cez cestu) bola štrkovo piesková. Pár metrov ďalej sa nachádzala pláž s podstatne väčším obsahom piesku než kamienkov, a tieto dve pláže oddeľovali rozbíjajúce sa vlny o mohutné útesy.
Vysoké skaliská spolu s plážami dodávali miestu jedinečný charakter.
Thasos však ponúka viacero všakovakých pláží, tak sme sa rozhodli, že na prenajatom skútri preskúmame aj tie vzdialenejšie.
Aliki Beach vynikala tyrkysovou farbou vody a svetlým pieskom. Tiahne sa po oboch stranách vyčnievajúceho polostrovčeka, čiže je taká obojstraná (viac google maps).
Paradise Beach je tiež piesková pláž a k hlbšej vode nebolo možné doplávať, ale zato tá plytká bola teplučká. Prostredie teda vhodné hlavne pre deti.
Pláž v Potose obliehala hromada ľudí, ale vidieť z nej pekný hotel na útese a je obrovská. No a ak máte radi nákupy, tak v Limenárii máte veľkú pieskovú pláž veľmi blízko stánkov a obchodíkov.
Ubytovanie
Hotel KAPAHI [***] je výborne situovaný a pokiaľ budete mať rovnaké šťastie ako my, ujde sa Vám za príplatok (vtedy 20€) izba s výhľadom na more. Tento pohľad nás každé ráno dvíhal z postele. Zo začiatku sa nám stávalo, že sme sa v izbe ľahko vymkli pre poškodený zámok, ktorý nebolo možné odomknúť zvnútra. Z balkóna prvého poschodia sme vždy kričali na recepciu, aby nás išli otvoriť. Potom ich to prestalo baviť a zámok nám dali opraviť. 
Ale mimo tento „zádrhel“, izba aj celý hotel zodpovedali trom hviezdičkám, čo je pre nás nenáročných ako keby luxus. Jeho okolie pôsobilo príjemne a čisto, personál bol taktiež milý a zhovievavý.
Ozaj, ešte jedna drobnosť, viete si predstaviť, že po použití WC musíte toaleťák vždy hádzať iba do smetného koša? No, tak u Grékov je to nutnosť, pre ich veľmi úzke odpadové potrubia. Je to blbosť, ale bacha na to, inak vám upchatý záchod môže pekne zavariť. 🙂
Strava
Polpenzia v hoteli nám ušetrila kopu starostí a určite aj peňazí. Každé ráno sme si vychutnávali rozmanitosť švédskych stolov, ako inak, vonku popri hľadení na more. Na stoloch sa dalo nájsť z každého niečo: šaláty, pečivá, cereálie, jogurt, džem, maslo, syry, vajíčka, ovocie… skoro ako doma – pre niekoho slabý výber, pre nás bol OK. Hotel mal aj jedáleň, ale kto by tam sedel, keď vonku čakalo toľko nádhery?
Ešte krajšie bolo pri večeri v reštaurácií, pravdepodobne patriacej k hotelu. Jedlo sa vonku, pod prístreším s nádherným výhľadom na celú pláž.
Komu by ani to nestačilo, tak na veľkej TV mohol sledovať majstrovstvá sveta vo futbale. MS tam bežali naozaj všade, vlastne, iba tie tam bežali. Večera pozostávala z piatich chodov: predjedlo v podobe chleba s olivovým olejom, polievka, hlavný chod podľa výberu, ďalej ovocný, alebo zeleninový šalát a nakoniec dezert. Raňajky a večere boli také bohaté, že sme to občas zvládli aj bez dokupovania obedov a gyrosov, hlavne keď sa z raňajok odnieslo čo najviac do chladničky na izbe. 🙂 Nemôžeme vynechať vynikajúci grécky jogurt, vhodný aj na spálenú kožu od slnka.
Ceny vo fast foodoch, reštauráciách či obchodoch sa podobali tým na Slovensku.
Kto by mal chuť na morské potvory, vyberať bolo z čoho.
V samotnom Pefkari sa toho veľa nenachádza, je to malé a pokojné mestečko. Pre súci výber čohokoľvek je dobré vyraziť do susedného mesta Potos, vzdialenom 1km, alebo do ešte o čosi väčšej Limenárie, vzdialenej 6 km.
Zážitky, výlety
Tento olivovníkmi posiaty ostrov je sám o sebe zážitkom a to najmä vďaka miestnej kráse. Jeden z našich dní sme sa rozhodli stráviť na sedadle prenajatého skútra. V Potose sa dali prenajať rôzne stroje, samozrejme s príslušným vodičským oprávnením. Nám stačil modrý skútrik s obsahom 50cm2. Nie sme ešte príliš tlstí, takže to bol celkom švihák. 🙂 Osobne som mal obavy o rozmiestnení čerpacích staníc po ostrove, tak som radšej natankoval viac. Neskôr, pri odovzdávaní skútra a najazdení 70km sa ukázalo, že ručička paliva sa takmer ani nepohla. Skútre „žerú“ minimum a na ceste vám vrátia sumu za ich prenájom.
Vydali sme sa na cestu smerom k plážam, ktoré sú opísane vyššie. Nielen tieto zastávky stáli za to, dobrodružstvom bola aj samotná jazda. Museli sme dávať pozor, aby sme pri zákrute nezleteli sto metrovým útesom rovno do mora.
O serpentíny núdza nebola a táto situácia nám hrozila asi každých 300 metrov. Výhľady z ciest na more a pozdĺž ostrova sú v takej výške nenahraditeľné.
Celkom náhodou (cez internet) sme objavili našu ďalšiu zastávku, Giolu – Diovo oko, čo je vlastne taká diera v skalách, ktorú zalieva more, inak povedané: prírodné morské jazierko. Po odstavení „stroja“ sme šliapali po šípkach asi 2km, možno tam ale vedie aj kratšia a strmšia cesta. Niečo ako Giola sa však často nevidí (čeknite aj nejaké google obrázky), dá sa tam super zaplávať a zaskákať.
Za ten deň na skútri sme toho stihli pomerne dosť, nešlo však len o príjemné zážitky. Počas našej cesty, po vynorení sa spoza jednej zákruty sme zahliadli, ako nejaký muž bije ženu (pravdepodobne svoju). Bez váhania sme zastavili kúsok od nich s odhodlaním zasiahnuť. Muž sa ale v našej prítomnosti začal ovládať a prestal byť agresívny. Žena bola aj s dieťaťom, začala kráčať po ceste a zastavovať okoloidúce autá, aby ich odviezli preč. Muž ju však sprevádzal svojím autom a presviedčal, nech nastúpi k nemu. Podľa reči a ŠPZ išlo o Srbov. Keďže s políciou by sme toho veľa nenakecali, kontaktovali sme našu delegátku, opísali polohu a tá zavolala políciu. Nachádzali sme sa ďaleko od mesta, takže bolo jasné, že nestihnú prísť v čas. Preto sme ich nejakú dobu sledovali, kým sa všetci ukľudnili. Žena k nemu napokon nastúpila a viac sme ich už nevideli. Neurobili sme toho veľa, iba zastavili a pozorovali, ale veríme, že aj to pomohlo a že to dobre dopadlo.
Ďalšie možnosti
Thasos nie je veľky ostrov (obvod niečo cez 100km), bez problémov ho precestujete za deň. Kto by mal záujem, môže navštíviť hlavné mesto Limenas Thasou (známejší pod názvom Limenas, alebo Thasos), kde nájdete antické divadlo, koncerty, archeologické múzeum a iné zaujímavosti. Hneď vedľa nášho hotela (a nie len tam) ponúkali potápačské kurzy.
Nato, že sa jedná o malý ostrovček, tak je obkolesený pomerne veľa plážami a predovšetkým spomeňme piesočnatú Golden Beach, ktorú ľudia hodnotia veľmi pozitívne. Koniec koncov, pokiaľ hľadáte viacej romantiky, než bujarých nočných akcii, Thasos je tá správna voľba.
Zhrnutie
Gréci sú veľmi pohodoví ľudia so zmyslom pre pohostenie. Nikam sa neponáhľajú a v ich opatere sa cítite ako filmová hviezda, ktorej chce každý vyhovieť. Ste predsa ich studnica obživy. Najviac udivení sme boli z prístupu domorodcov o ich majetky. Obrovské LCD telky v každom altánku cez noc, kľúče v zaparkovaných autách, všade všetko bez dozoru a kde ste si čo odložili, tam ste to aj našli. Jasné, z ostrova s odcudzeným autom sa ľahko neuteká, ale cítili sme sa tam bezpečne a kradnú tam vraj iba turisti.
Táto dovolenka nám naozaj padla vhod a na Thasos budeme radi spomínať. Škoda len, že to tak rýchlo ubehlo. Obaja sme sa po príchode domov ocitli vo všednom stereotype (ja som sa vrátil ku krompáču a pokračoval, kde som prestal). Počas tohto neplánovaného týždňa, sme ale nič nezmeškali, práve naopak. 🙂
Zaujímavosti:
- Ostrov Thasos sa niekedy označuje ako plávajúci les, vďaka bujnej vegetácii a borovicovým lesom (90% plochy).
- Zároveň je to najsevernejší grécky ostrov.
- septembra 2016 Thasos zachvátil požiar, spôsobil rozsiahle škody a zničil niekoľko domov.
- Najznámejší a najčistejší biely mramor sa ťaží práve na Thasose. Možno ho máte aj doma.
- Grécko obmývajú tri moria (Stredozemné, Egejské, Iónske), má vyše 2000 ostrovov a len okolo 200 z nich je obývaných.
- Z Grécka pochádzajú aj jedni z najstarších zmienok o hračke jo-jo.
- Oficiálny názov Grécka je Helénska republika.
Kanárske ostrovy, to bol náš ďalší cieľ. 🙂
