Roadtrip po západe USA – naplánuj a vyraz!

Čo je to jeden týždeň? Takmer každý trávime stereotypne v škole alebo v práci. Žijeme dookola rovnako, každý deň, každý týždeň …  Je mi smutno, keď teraz už viem, čo všetko sa DÁ STIHNÚŤ za jediný týždeň. Prenajať auto, prejsť denne stovky míľ, objaviť  toľké prírodné krásy, spoznať najslávnejšie mestá Ameriky, vidieť divoké kone, somáre a kojota, stať sa bohatším o nekonečné množstvo skúseností a zážitkov … Keby sa tak každý jeden týždeň mohol stať takým nezabudnuteľným, ako bol pre nás práve tento. ♥

Leto 2017 bolo pre nás výnimočné. Strávili sme v USA 7 týždňov. Najviac času sme strávili u rodiny v meste Huntington Beach,  neďaleko Los Angeles, odkiaľ sme sa každých pár dní vybrali na výlet. Jeden z najodvážnejších a zaslúžene najkrajších bol práve roadtrip počas posledného júlového týždňa.

 PLÁNUJEME

Predtým, ako začneme vôbec plánovať nejaký roadtrip po USA, potrebujeme:

1. Letenky – ak ich ešte nemáš, pozri článok Ako hľadáme lacné letenky, a ako hľadajú letenky nás. My sme mali tieto americké od slovenského predajcu pelikan.sk.
2. ESTA – povolenie na vycestovanie do USA. Ak ho ešte nemáš, pozri náš návod, ako na to v tomto článku. Zároveň sa priprav na to, že pri prílete ťa bude čakať pohovor s imigračným úradníkom.
3. Annual Pass – America the beautiful – Určite sa všade dočítate, že je dobré si ho zaobstarať. To teda je. Ide o vstupné do viac ako 2 000 národných parkov alebo prírodných rezervácií USA. Ako, kde, čo, za koľko a ako ušetriť, píšeme v samostatnom článku.

Naplánovať taký roadtrip nás stálo dosť času. Otvorte internet, cestopisy, cestovateľské blogy, fotky, instagram, obrázky, mapy. Nechajte sa inšpirovať a plánujte. Treba veľa čítať, pozerať fotky a obrázky, získavať informácie, čítať o skúsenostiach a hľadať tipy, aby ste spoznali, po čom piští vaše srdce, a čo túžia vidieť vaše oči. My sme si vybrali tie najznámejšie miesta, typické pre západ USA.

Los Angeles  →  Oatman   →  Grand Canyon   →  Horseshoe bend   →  Antelope Canyon   →  Monument Valley   →   Four Corners   →   Las Vegas   →  Death Valley   →   Los Angeles

6 štátov – 7 dní – 3000 km

5 mýtov o letnom roadtripe po západe USA

Na internete sme objavili hromadu neoceniteľných odporúčaní a tipov od iných cestovateľov. Niektoré nás ale aj vystrašili. Na základe našich skúseností ich však netreba brať až tak vážne:

1. Nechoďte v lete, lebo budú neznesiteľné horúčavy. Tieto vety v nás vzbudzovali obavy, my sme však mali pevne stanovený termín z viacerých hľadísk, preto sme na to ohľad brať nemohli. Horúčavy boli, a to poriadne. Avšak k hranici neznesiteľnosti sa to blížilo len v Las Vegas a okolí (Hoover Dam a logicky Death Valley), kde sme čelili „štyridsiatkam“. Naopak v San Franciscu nás poriadne triaslo od zimy. Ostatné miesta boli síce horúce, ale nie neznesiteľné. Príjemne bolo hlavne pri oceáne.
2. Nechoďte v lete, všetky miesta budú prepchaté turistami. Vieme, že na leto cestuje do USA polka sveta. Avšak všetky mestá a miesta boli tak neskutočne obrovské, že tie hromady ľudí sa tam v pohodičke zmestili, a my sme si všetko dokázali naplno vychutnať. Boli miesta, kde bolo „narváno“, boli miesta, kde sme boli sami. Takmer nikde sme nemali problém spraviť si foto, na ktorej nám nebudú zavadzať iní ľudia. 🙂 Určite je mnoho miest, kde je počas jari a jesene možno krajšie a menej ľudí, ale ak nemáte na výber, a musíte cestovať v lete, naozaj sa v tomto smere nemusíte ničoho obávať.
3. Drahšie letenky. Letenky počas letnej sezóny sú výrazne drahšie, ako po zvyšok roka. Podľa skúseností mnohých sme vedeli, že v lete dali za takúto letenku pokojne 700 – 1000 €.   Len veľmi ťažko sa v tomto období vyskytne nejaká akcia alebo dokonca chybne nacenená letenka, ako keď sme sa neočakávane vybrali do Mexika. Dôležité je mať prehľad a nekúpiť prvú letenku, čo vám príde pod ruku. Keďže sme mali presný termín, nemohli sme príliš špekulovať a čakať na jarné alebo jesenné akcie (200 – 300 €). Ceny som sledovala priebežne od cca novembra 2016 na viacerých stránkach. Z okolitých letísk vychádzali vždy najlacnejšie z Budapešti. Pohybovali sa stále okolo 650 – 700 € za 1 obojsmernú letenku BUD-LAX. Občas cena klesla na cca 600 €, inokedy stúpla zo dňa na deň na 800 – 1000 €. V jeden intrákový večer som si pri cene 750 € opäť raz povzdychla. Na druhý deň ráno, posledného februára 2017, keď som zbadala sladkých 517 €, vedela som, že prišiel náš čas! 🙂
4. Ubytko si zarezervujte počas cesty, podľa toho, kde práve budete. Niekomu tento spôsob môže vyhovovať, nám sa naopak osvedčilo vybaviť si ubytko pekne popredu. Inak by sme počas tejto cesty nebývali u domáceho priamo v Grand Canyon Village úplne zadarmo vďaka couchsurfing.com, u pravého indiána v hlinenom domčeku s výhľadom na Monument Valley, alebo v centre Las Vegas za pár drobných. Najčastejšie bývame u domácich cez airbnb.cz, kde je možné navyše využiť kredity a znížiť cenu ubytovania. Keď si nie sme z akéhokoľvek dôvodu nejakým ubytkom istí, spravíme pre istotu rezerváciu aj cez booking.com v nejakom hosteli. Jednoznačne však takú, ktorú je možné kedykoľvek bezplatne stornovať. Navyše, takýto presný harmonogram nás hnal vpred, keďže sme museli plniť denný plán.
5. Denne max. 5 hodín jazdy. BLBOSŤ. Mali sme obavy, keďže sme toho za 7 dní chceli vidieť až-až. Naše plány zahŕňali kľudne 8-10 hodinové presuny autom. Navyše šoférovať smel (oficiálne) len Jaro. A viete čo? Zvládol to úplne v pohode, bez akejkoľvek krízy. Všetky nové miesta, krajinu a scenérie sme si užívali. Aj tie americké pustatiny. Veď aj samotná cesta je cieľ! 🙂 

TAK NAŠTARTOVAŤ, A FIČÍME!

Stop, stop. Ešte nemáme auto, to je predsa základ. 🙂 Keďže prenajatie auta je kapitola sama o sebe, je jej venovaný samostatný článok – Šoférujeme po USA. Okrem iného sa v ňom dozviete aký treba medzinárodný vodičák, ako sme vyberali auto a poistenie, ale píšeme aj o odlišnostiach pri šoférovaní tam a u nás. Tak povinne naštudovať, nech neurobíte nejakú ostudu. 🙂

….  a teraz už môžeme vyraziť!

1. deň – Cesta z LA do Grand Canyonu (Oatman, route 66)

Začíname v Kalifornii. Naše auto sme si vyzdvihli hneď ráno „doma“ v Huntington Beach, naštartovali GPS a vyrazili na tú bláznivú jazdu s cieľom nastaveným na Grand Canyon. Mestom Los Angeles sme len prefrčali (choďte buď skoro ráno, alebo podvečer, aby ste nešli po diaľnici v nekonečných zápchach), keďže sme bývali celé leto neďaleko a užili sme si ho až až. Môžete tam ísť do Universal Studios, pofotiť sa s nápisom Hollywood, na chodník slávy, do Getty múzea,  na nekonečné pláže alebo do najstaršieho Mc Donald´s na svete.

Viac v článku:  Leto v Kalifornii – Los Angeles – filmové štúdiá a Hollywood

Do Grand Canyonu sa môžete dostať rýchlejšie, ak pôjdete celú cestu po diaľnici č. 40. Alebo o čosi pomalšie, ak odbočíte na starú bájnu Route 66. Je jasné, ktorú alternatívu sme si zvolili my.  🙂 Táto úzka cesta len s dvoma pruhmi je u nás na Slovensku úplne obyčajná. No tam, v tom veľkom svete, kde sa ľudia naháňajú po 9 prúdových cestách, je naozaj ako z rozprávky. Nekonečné pustatiny, takmer žiadne autá, žiadne mestá, divoké kone a osly na ceste a dlhočizné míle bez jedinej zákruty. Už sme v Arizone.

Prvou zastávkou bolo malé historické „mesto duchov“ Oatman (na základe ktorého vznikol animák Autá). Mesto je vyľudnené odkedy bola postavená diaľnica. Nájdete tu opustené domy, rôzne staré tragače, historicky vyzerajúce krčmičky a obchodíky pre pár turistov. A hlavne divé SOMÁRE!

Tie sa veľmi tešia z turistov, nechávajú sa hladkať a kŕmiť. A ak ich nekŕmite dobrovoľne, strkajú hlavy do áut a kradnú, čo sa dá. 😀 Pofotili sme sa, pomaznali s oslíkmi a pokračovali po útesoch nádherným kľukatým úsekom cesty 66.

Dostávame sa do mesta Kingman, odkiaľ je možné pripojiť sa na diaľnicu č. 40, alebo pokračovať najdlhším zachovaným úsekom Route 66. Cesty sa stretnú kúsok pred mestom Ash Fork.

Náš tip:  Uistite sa, že máte dostatok paliva. V takej odľahlej pustatine, akou je Route 66, rozhodne netankujte. Našli sme tu jediné pumpy so suverénne najdrahším palivom, aké sme počas nášho pobytu videli. 5 USD za galón! Fuj! Veď to je rovnako ako u nás. Natankujte v niektorom z miest po ceste. Ceny sú pokojne o polovicu nižšie. Najmenej sme videli 2,18 USD za galón.

Do dlhoočakávaného Grand Canyonu sme vošli zadarmo. Nepýtajte sa, nevieme prečo. 😀 Možno to bolo tým,  že sme bránami prechádzali neskoro večer, čo turisti bežne nerobia. Nikto nás nekontroloval, nikto sa na nič nepýtal, možno nás mali za domácich, možno už všetci spali. Mali sme síce Annual Pass, s ním teda vstupné v cene, ale nikto ho nechcel vidieť. Ktovie.

Prvýkrát sme vybavovali ubytko cez couchsurfing.com. Registrujú sa tam domáci, ktorí ponúkajú miesto u seba doma úplne zadarmo. Sú to „blázni“, čo milujú cestovanie a spoznávanie nových ľudí. Taký je aj Ryne. Mladý chalan, ktorý býva v Grand Canyon Village – v dedine na samom vrchu tohto prírodného unikátu, priamo v centre Národného parku. Bol taký milý, že večer o cca 22, keď sme prichádzali, napísal SMS, že ide na párty, ale nechá odomknuté. Nám cudzím ľuďom. 🙂 Tak sme večer na neho čakali v jeho dome – ubytovaní a osprchovaní. Bol veľmi priateľský a nápomocný. Hrali sme u neho v garáži biliard a zobral nás pozorovať západ slnka na jeho obľúbené miesto. Domček mal malý, jednoduchý, čistý a kompletne zariadený. S odstupom času môžeme zhodnotiť, že práve toto ubytovanie bolo zo všetkých najlepšie. A navyše najlacnejšie. 😀 (O našom druhom neslávnom pokuse o ubytovanie cez couchsurfing si môžete prečítať v článku o Islande. 😀 )
Ak sa Vám nepodarí nájsť ubytko priamo v tejto dedine, nevadí. Veľa ľudí volí nocľah v najbližších mestách, napr. Flagstaff, Williams alebo aj Ash Fork.

2. deň – Grand Canyon – South Rim

Grand Canyon je jedným z najznámejších prírodných útvarov na svete. Ani sme netušili, že je dlhý  neuveriteľných 446 km, široký 29 km a hlboký max. 1 800 m. Pomedzi jeho južný (South Rim) a severný okraj (North Rim) sa prediera rieka Colorado. V čase našej návštevy mala ružovú farbu. Vraj preto, lebo predtým veľa pršalo. Väčšinou je však sfarbená do modra alebo zelena. Z tohto parku je možné pozorovať aj východ aj západ slnka. V informačnom centre sa dozviete najlepšie lokality. 🙂

Na obhliadku celého tohto kaňoniska by snád nestačil ani celý život. My sme si naň rezervovali jeden celý deň a nasledujúce ráno. Na časť pri Grand Canyon Village to bolo ideálne. Boli sme však stále len hore. Ak by ste sa chceli vybrať dole k rieke cez South Rim Trial, pripravte sa na to,  že je tam aj o 10 – 15°C viac a rezervujte si minimálne 1-2 dni naviac. Len domáci dajú jednu cestu za cca 8 hodín. Niektoré trasy po parku sú určené len pre bicykle, ktoré sa tu tiež dajú prenajímať.

Náš tip:  Šikovnú mapku parku dostanete v informačnom centre v strede dediny. Môžete si ju však pozrieť alebo stiahnuť na tomto odkaze.  Je prehľadná a nájdete tam všetko, čo potrebujete (trasy autobusov, zastávky, vyhliadky, parkoviská, obchody ..)

Všade sú tabule, značenie a orientácia sú tak bezproblémové. Vyrazte čo najskôr ráno, lebo postupom času sa park plní autami a turistami, a fakt nebude kde parkovať. Preto sa odporúča využívať skôr autobusy, ktoré chodia po parku zdarma. Autom sa oplatí ísť trasou smerom na východ na Desert view, kam autobusy nechodia. Počas cca 35 kilometrov sa tu nachádza asi 7 vyhliadok. To bolo naše prvé stretnutie s tým  dychberúcim výhľadom, ktorý sme síce predtým videli na X fotkách, ale aj tak sme mu nemohli uveriť. Na konci trasy v Desert View sa nachádza niekoľkoposchodová vyhliadková veža v indiánskom štýle. Okolo sú aj lavičky na odpočinok a toalety.

Autom sme sa vrátili späť do dediny a vybrali do Yavapai Point, čo je vlastne malé geologické múzeum. Je to budova úplne na okraji útesu s obrovskou presklenou stenou. Je tam krásny výhľad, makety Grand Canyonu a drahé suveníry.

Autobusy pre turistov sú označené týmito farbami:

• Fialová (od vchodu po informačné centrum),
• Oranžová (pár vyhliadok v okolí informačného centra a geologické múzeum),
• Modrá (chodí viac-menej len po dedine),
• Červená – úplne super najpopulárnejšia a najviac narvaná ľuďmi. Možno aj preto, že je jediná, po ktorej sa nedá ísť vlastným autom. Smeruje na západ asi 11 kilometrov. Oplatí sa vyčkať si v rade, lebo na samotných vyhliadkach už vôbec nie je toľko ľudí. Autobus cestou tam zastavuje na 9 zastávkach s vyhliadkami. Je možné ísť medzi nimi aj peši, ak sa Vám chce. Cestou späť zastavuje len na troch z nich – Pima Point, Mojave Point a Powell Point.

Práve na tejto trase máte najväčšiu šancu stretnúť elkov. To sú také divné americké jelene, ale zlaté. 🙂 Nemali by ste sa k nim približovať, len z diaľky pozorovať. Natrafiť môžete aj na veveričky alebo rôzne druhy vtákov. Nech Vás neprekvapia ani všadeprítomné tabule, ktoré upozorňujú na pumy. My sme žiaľ (či našťastie? 😀 ) žiadnu nestretli.

Všade po parku je dostatok toaliet, v centre dediny aj slabší supermarket, bankomat a dokonca aj vlaková stanica. Jo, a netreba sa silou mocou tlačiť a fotiť na úplných okrajoch kaňonu. Vznike možno cool fotka, ale možno aj cool smrť. Príroda stále pracuje a z času na čas sa chce kaňonu rozšíriť, tak sa nejaký ten kameň odtrhne. Ročne spolu s tým kameňom padne dole cca 20 turistov. Bacha na to!

3. Deň – Horseshoe Bend, Antelope Canyon, cesta do Monument Valley

Zobudili sme sa v Grand Canyon Village a vybrali sa smerom do Monument Valley, kde sme mali zajednané ďalšie ubytko. Nevyhnutnou zastávkou bola gýčová, Coloradom vytvorená, podkova – známa ako Horseshoe Bend. Nachádza sa 3 míle pred mestom Page. Šípka vás navedie na parkovisko hneď pri ceste (je tam aj WC). Tu je nutné sa fyzicky aj psychicky pripraviť na cca 1-2 km dlhú „turistiku“. Takže zakryť hlavu a nabrať fľaše vody, po ceste nie je jediný chládok. Tu sme prvýkrát okúsili, čo je to kráčať v 40°C, na priamom slnku po pieskovej ceste. V cieli sa ale opäť nebudete môcť vynadívať. Pretlačili sme sa hŕbou ľudí, našli svoje miestečko, pofotili sa, vrátili k autu, vysypali piesok z topánok a šup o pár míľ ďalej.

Jeden z najviac očakávaných zážitkov na nás čakal kúsok za mestom Page. Krásny fotogenický Antelope Canyon, kam si aj Windows chodí fotiť pozadie.  Delí sa na dve časti. Po pravej strane cesty je ten populárnejší, horný, teda Upper Antelope Canyon. Má obrovské parkovisko a čakalo tam fakt požehnane ľudí. Vstupné stojí 48 USD + 8 USD ako poplatok indiánom z kmeňa Navajo, lebo je to ich územie. Boli sme tam uprostred leta, kedy je v USA polka sveta, a rozhodne netreba kupovať lístky vopred, ako sme sa dočítali vo viacerých  zdrojoch. V tejto časti kaňonu vás odvezú na takých offroad autách z parkoviska až k nemu. Vnútri však nesmiete používať gopro, kamery ani selfie tyče. Ak chcete robiť profi foto, je nutné si kúpiť špeciálny lístok. Podľa sprievodcov je vraj tento kaňon krajší, pretože doň svieti krajšie svetlo. Je tiež aj dlhší, prehliadka trvá cca 1 a pol hodiny. Preto je aj drahší.

My sme sa rozhodli pre spodný, teda Lower Antelope Canyon, ktorý sa nachádza po ľavej strane cesty. Dopomohlo tomu aj nižšie vstupné, a to 25 USD + 8 USD poplatok indiánom. Opäť nie je nutné kupovať lístky vopred, skôr to nedoporučujeme. Ľudia, ktorý si ich kúpili na 12:00, čakali na svoju tour asi hodinu a pol, kým prišli na radu, zato my sme sa ku takej skupinke iba privtreli a išli sme okamžite.

V prípade dažďa sa prehliadky nekonajú, lebo kaňon je hneď plný vody a je to nebezpečné. Ak sa rozprší, vrátia vám prachy. Prehliadky fičia každých 15 minút.

Cca 10 minút trvá chôdza z parkoviska ku vchodu kaňonu. Po ceste uvidíte aj, vraj pravý, odtlačok nohy dinosaura. 🙂

Prehliadka trvala asi 40 minút a prebieha po skupinkách spolu so sprievodcom. Náš Clint bol super. Ponastavoval nám foťáky, aby ukazovali krásne farby, ukazoval nám rôzne triky pri fotení,  a aj nás fotil. Predierate sa uzučkou chodbičkou a obdivujete tie nádherné farby. Občas vyšplháte po rebríku. Na konci dávali každému fľašu vody a samozrejme mávali aj s krabičkami „Tips“. Určite si ale nejaké to sprepitné zaslúžia. 🙂 A zase je treba povysýpať piesok z topánok.

A už sme opäť frčali po ceste ďalej. Hurá, sme v Utahu!  😎

4. deň – Monument Valley, Four Corners, cesta do Las Vegas

Noc sme strávili hneď na hranici Utahu, priamo v Monument Valley v pravom nefalšovanom hlinenom indiánskom domčeku, v Hogane.

Ubytoval nás cez airbnb.cz indián Lawrence z kmeňa Navajo. Bol milý, srandovný, pripitý, spieval a hral na gitare, krásne maľoval a vyrábal hlinené nádoby. Poviem vám, to bol teda adrenalín! Zdanlivé okno hore na strope je v skutočnosti diera bez skla. V noci sa cez ňu dali krásne pozorovať blesky. A takisto my. Pozorovali nás mačky. 😀 Mali sme tri postele, húpacie kreslo, slabšiu wifi, lavór s vodou, latrínu a studňu. 🙂 Priamo z nášho dvora sme si užívali výhľad na Monument Valley. Jedna noc nám stačila tak akurát, ale bol to fakt parádny zážitok.

Náš tip: Ak chceš aj ty bývať u domácich všade po svete a ešte nie si na airbnb zaregistrovaný, choď na to cez náš pozývací link: www.airbnb.cz/c/viktoriab165
Dostaneš tak ZADARMO vstupný kredit 25 € na svoje prvé ubytovanie.

Ráno sme štartovali do parku. Pri vchode dostanete mapku a platí sa vstupné 20 USD na jedno auto. Výhľad na tri, zo všetkých westernov okukané, skaly sa nám naskytol hneď na začiatku pri parkovisku. Pofotili sme sa a pokračovali do údolia na okruh autom, ktorý má asi 17 míľ a trvá cca 1 – 2 hodiny. Je to trošku offroad po pieskovej ceste, ale nakoniec sme to opatrnou jazdou zvládli bez ujmy aj na našom avetku.

Na ďalšiu zastávku nás hnal pocit byť na štyroch miestach naraz. Mierili sme do Four Corners – na miesto, kde sa stretávajú hranice štyroch štátov, a to Utahu, Arizony, Coloráda a Nového Mexika. Cestou sme naďabili na úsek cesty,  ktorý pozná každý z filmu Forrest Gump. Je taký fotogenický, že si priam žiada, aby ste zastavili. Pri fotení však bacha na autá, ktoré frčia každú chvíľu z oboch smerov.

Pokračovali sme cez mesto Mexican Hat, ktorého názov je odvodený od skaly, ktorá vyzerá ako mexické sombréro a týči sa nad mestom. 🙂

Dorazili sme na vytúženú hranicu. Keby sme vopred vedeli, aká je to nuda, tak by sme sa na to aj vykašlali. Opäť nás vítali indiáni s tým, že je to, prosím pekne, ich územie, takže je treba zaplatiť vstupné rovných 5 USD na osobu! No keď už sme tam boli, tak ber to čert. Naokolo bola kopa stánkov s predraženými suvenírmi a toalety vo veľmi zlom stave. Parkovisko bolo dosť veľké, veď bodaj by nie, keď tam bolo tak veľa ľudí. Poriadne sme si postáli v rade, kým sme si užili našich 10 sekúnd slávy a pofotili sa s pocitom byť na štyroch miestach naraz. Uvidíte aj tabuľky s výstrahou, že limit na osobu sú max. 3 fotky. Nikto to ale nekontroloval.

Trošku sklamaní z tejto zastávky sme sa vydali na najdlší úsek cesty, ktorý sme mali počas roadtripu naplánovaný. Asi 8 hodín čistej jazdy z Four Corners do Nevady, priamo do „mesta hriechu“. Čakalo nás Las Vegas! 😎

5. – 7. deň – Las Vegas, Hoover Dam, Death Valley

Do Las Vegas sme prichádzali v noci. Nekonečná pustatina sa razom zmenila na obrovské veľkomesto. Všetko svietilo, blikalo, všetko žilo. Strávili sme tu 3 dni, pričom sme si odskočili obzrieť aj svojho času najväčšiu priehradu na svete – Hoover Dam, a okúsiť teplotu v Údolí smrti – Death Valley. Hovorí sa, že čo sa stalo vo Vegas, to ostane vo Vegas. 😉 Hehe, my sme to ale všetko vykecali v samostatnom článku! 🙂

Tak, a v ten deň nás už čakala len cesta späť do Los Angeles. Pred týmto roadtripom sme si požičali auto ešte raz, aby sme navštívili Národný park Sequoia – domov najväčších stromov na svete.

Lepšie ako stokrát čítať je raz vidieť, kukni teda naše video z leta v USA:

Ak vo Vás drieme aspoň maličká túžba vydať sa na takýto roadtrip, či už po USA alebo hocikde inde, tak neváhajte. Nechoďte neskôr, potom, možno raz …  DNES je ten správny deň, kedy začať plánovať. Teraz, tak šup! 🙂

Please follow and like us: