Keď svadobnú cestu, tak jedine dobrodružnú. To si povedali Ondro a Maťa Závodskí, ktorí sa v auguste (2017) vybrali preskúmať Srí Lanku. Vďaka nim sa teraz môžete pozrieť, čo všetko sa dá vidieť a zažiť na tomto ázijskom ostrove.
Pri rozhodovaní, akú destináciu si zvolíme na našu svadobnú cestu, bolo rozhodujúce, čo môžeme na danej krajine spoznávať a objavovať. Nechceli sme typickú dovolenku, kde by sme iba oddychovali na pláži alebo v hotelovom bazéne, ale niečo, čo bude mať “drive”, niečo z čoho budeme mať zážitok do konca nášho života. Z našich pováh bolo teda hneď jasné, že to bude poznávací zájazd. Po čase prezerania ponúk na internete sa nám čím viac páčila Srí Lanka. Rozhodli sme sa pre ňu preto, lebo je to exotická krajina, preto, lebo oddych pri oceáne tu bol spojený so spoznávaním krajiny. Nakoniec sme si vybrali ponuku od predajcu Pelikán – Pobyt/Srí Lanka/polpenzia, , ktorý podľa nášho názoru obsahoval najlepšiu ponuku za relatívne dobrú cenu. V cene sme mali polpenziu počas celého pobytu, vstupy do pamiatok, 5 dňovú poznávaciu cestu a 7 dní pobytu pri Indickom oceáne.
Cesta na Srí Lanku trvala letecky takmer 10 hodín čistého času, s tým že sme prestupovali na letisku v Dubaji. Do Colomba – hlavného mesta Srí Lanky – sme prileteli 5:20 Indického času. Časový posun ku nášmu stredoeurópskemu bol +3,5 hod. Ráno na Srí Lanke bolo teplé a vlhké. Ako sme vystúpili z lietadla, prešli kontrolou a vyzdvihli batožinu, už nás čakal sprievodca. Už od prvého stretnutia s ním sme vycítili, že budeme mať o zábavu postarané. Našou prvou zastávkou po 3 hodinách cesty autobusom bol sloní sirotinec v meste Pinnawala. Nachádzali sa tu desiatky slonov rôzneho veku. Aj keď sme sa ich nemohli dotýkať, zažili sme s nimi kontakt oveľa bližší ako v ktorejkoľvek ZOO. Súčasťou programu bolo aj kúpanie slonov v neďalekej rieke.
Druhý deň nás čakal výstup na skalnú pevnosť Sigiriya, ktorá je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pochádza z 5. storočia nášho letopočtu a je označovaná aj ako “pevnosť v oblakoch”. Turistov tu bolo naozaj požehnane, a v dlhých radoch sme čakali, kým vystúpame až na samotný vrchol. Cestou hore sa k turistom šikovne prikrádali opice, ktoré hľadali v ruksakoch návštevníkov niečo na zahryznutie. 🙂 Po hodinovom výstupe sme boli na vrchole. Nachádzali sa tu ruiny starovekej pevnosti. Prvýkrát sme taktiež videli charakter krajiny, ktorý bol úplne odlišný od toho, na ktorý sme zvyknutí. Po okolí sa rozprestierali palmy, kokosy a iné exotické stromy.
Po prehliadke skalnej pevnosti Sigiriya sme sa presunuli autobusom do mesta Kandy. V tomto posvätnom budhistickom mieste, ktoré bolo posledným hlavným mestom kráľov Sinhala, sme navštívili chrám Budhovho zuba – ten ukrýva túto posvätnú relikviu. Pred vstupom do samotného chrámu sme sa museli vyzuť a pokračovať bosí. Samotný chrám nás očaril, všade rozvoniavali lotosové kvety, ktoré veriaci prinášali ako spôsob obety. Súčasťou chrámu bola aj podobizeň slona, ktorý nosil práve spomínanú relikviu počas slávnostných obradov.
Ďalší, v poradí už štvrtý deň nášho programu, sme stúpali do mesta Nuwara Eliya. Cestou nás obklopovali obrovské hektáre čajovníkových plantáži a fabrík čaju. Jednu z nich sme aj navštívili. Dozvedeli sme sa, ako sa čaj z čajovníkových plantáži zbiera, že typ zbieraných lístkov určuje, či bude čaj biely, zelený alebo čierny. Videli sme ako sa nazbieraný čaj suší na veľkých sušičkách, seká na rôznu veľkosť a balí do vriec. Čaj na Srí Lanke sa vyrába hlavne čierny. Ten sme na záver našej prehliadky čajovne aj ochutnali a zakúpili.
Po prehliadke výrobne čaju sme ďalej stúpali do mesta Nuwara Eliya, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške 1838 m. Vďaka chladnejšiemu podnebiu je tu možné pestovať nám príbuznejšie plodiny ako kapustu, zemiaky, cibuľu či reďkovku. To bolo vidieť na viacerých poliach okolo. V samotnom meste bolo cítiť na každom kroku anglický vplyv – dokonca sa tu nachádza aj Viktóriin park so zmenšenou verziou London-eye.
Na ďalší deň sme sa vybrali do Yala National Park – do safari parku. Cestou sme sa zastavili pri hinduistickom chráme, kde sme zhliadli sochu ich boha – opičí boh.
Ďalšou medzizástavkou boli vodopády Ravana Falls & Ella Gap . Tieto vodopády majú výšku približne 25 metrov a dalo sa v nich dokonca aj kúpať. Ako sme klesali na nadmorskej výške, tak sme prechádzali najkrajším údolím, kde sa nachádza aj tzv. Adamova hora.
Potom sme už pokračovali do Yala National Park. Cesta po národnom parku prebiehala na otvorených džípoch. Cestou v džípe sme utŕžili straty a to konkrétne jedného klobúka :). Samotné safari bolo veľmi pútavé.Videli sme množstvo zvierat vo voľnej prírode. Boli to slony, byvoly, pelikány, pávy, krokodíly a množstvo ďalších. Počas jazdy sme sa aj prvýkrát zastavili pri oceáne, kde sme obdivovali nádherné veľké vlny. Stál tu aj pamätník obetiam, ktoré zahynuli pri živelnej pohrome – tsunami, ktoré tu vyčíňalo v roku 2004. Celkovo táto prehliadka národného parku trvala približne 3 hodiny.
Posledným dňom nášho sprievodného programu bol výlet do prístavného mesta Galle, ktoré sa nachádza takmer na juhu Srí Lanky. V tomto prístavnom meste nás očarila pevnosť, ktorá sa rozprestierala hneď pri oceáne. Prechádzali sme sa po ruinách tejto pevnosti a nasávali atmosféru, ktorá tam panovala. Kúsok ďalej bol nádherný maják postavený v roku 1938. Oceán tu už taký rozbúrený nebol, pretože v ňom boli roztrúsene skaly, ktoré bránili vlnám doraziť až ku pláži. Preto to bolo vyhľadávané miesto na kúpanie. Nasledoval obed v miestnej reštaurácii, kde sme si objednali fish & chips so zeleninovým šalátom. Ryby mali naozaj čerstvé a chuťovo vynikajúce.
Týmto naša poznávacia časť skončila. Precestovali sme autobusom skoro celú Srí Lanku čo bolo takmer 300 km. Počas cesty sme spali v 5 hoteloch, kde sme každé ráno vyrážali za novým dobrodružstvom. Nakoniec poznávacej cesty sme sa presunuli do jednotlivých hotelových komplexov, kde sme strávili zvyšok našej svadobnej cesty.
V hotelovom komplexe sme samozrejme nevydržali oddychovať celý čas, tak sme sa jeden deň vybrali ku pláži Hikkaduwa, ktorá bola od nášho mesta Kalutara vzdialená približne 70 km. Na vlakovú stanicu sme sa doviezli tzv. tuk-tukom čo je ich názov pre motorizovanú trojkolku využívanú hlavne ako taxík. Nasledovala cesta vlakom, čo je zážitok pre nejedného Európana. Vlaky sú takmer vždy preplnené a jazdí sa výhradne s otvorenými dverami počas jazdy. Našťastie cestujúci nesedia na streche vozňov, ako je to v Indii.
Po zhruba hodine jazdy sme dorazili do Hikkaduwa. Pláž tu bola pekná a vlny podstatne menšie, než na aké sme boli zvyknutí z nášho hotela. Tu sme sa prvýkrát odvážili okúsiť oceán. Voda bola príjemne teplá a piesok extra jemný. Bonusom bolo pozorovanie korytnačiek. Jedna prišla až k nám. Nikdy sme netušili, že sú až také veľké!
Po tomto príjemnom zážitku sme sa vybrali spať do Kalutary – tentokrát však autobusom. Mysleli sme si, že nás už doprava na Srí Lanke ničím nemôže prekvapiť, ale mýlili sme sa. Autobus opäť preplnený s otvorenými dverami počas jazdy. Ľudia stáli na schodíkoch do autobusu. Do tohto sa pridali ešte neutíchajúce tóny Srí Lanskej muzičky a jazda, kde by bežný Európan čakal čelnú zrážku s protiidúcim vozidlom v pravidelnej perióde asi 10 sekúnd. Privolávali sme moment, kedy budeme môcť vystúpiť. Zhypnotizovaní z jazdy sme sa po hodine a pol ocitli opäť v hotelovom komplexe.
Čo sa týka stravovania v hoteloch, dalo sa z čoho vyberať, avšak vie sa časom aj zunovať. Sú veľmi zaťažení na kari, takže kari kura, kari ryža, kari zelenina nám už liezli hore krkom. Avšak veľmi nám chutili exotické plody, ktoré u nás nie sú celkom bežné. Veľmi sme si pochutnali na ananáse, papáji, kúpili sme si kokosové orechy a pili kokosovú šťavu – ak by ste si mysleli, že bude bielej farby, tak ste na omyle. Dokonca ani nechutila úplne ako kokos, ale je veľmi zdravá a veľmi podporuje imunitu. Majú tam veľmi veľa druhov banánov – okolo 47, ochutnali sme aj červené banány, ktoré patria medzi najsladšie. Na raňajky nám veľmi chutila ich miestna špecialita, a to omeleta v kokosovom mlieku. Podobalo sa to na palacinku v ktorej bola omeleta.
Pár dobrých rád na záver: Druhý najvyšší zisk v tejto krajine tvoria turisti. Preto vám budú chcieť obchodníci predať všetko a všade. Buďte preto obozretní a premyslite si, či tú danú vec naozaj potrebujete. Keď ste však rozhodnutí, kľudne cenu zjednávajte, sú na to zvyknutí. Čo sa týka cien potravín a jedál, priemerne sme za obed v reštaurácii zaplatili 1 500 rupii, čo je v prepočte asi 8,50 € pre 2 osoby. Ceny bežných potravín v obchode sa pohybovali zhruba ako na Slovensku . Ak cestujete na kratšiu vzdialenosť, najvýhodnejšia je doprava formou TUK TUK -ov, kde doprava v rámci mesta vyšla približne na 2 €. Ak sa rozhodnete cestovať na dlhšie vzdialenosti, tak ceny sú veľmi lacné či už autobusom alebo vlakom, avšak treba počítať s oveľa nižším štandardom cestovania.
Čo si odniesť ako suvenír: Samozrejme je to individuálne, ale najvhodnejšie sú určite výrobky, ktoré sú pre Srí Lanku typické. Je to hlavne čierny čaj, kari a rôzne iné korenia, výrobky z kokosu (kokosový olej a kokosové mlieko) a taktiež aj kokosový destilát – V.S.O.A. Nás ešte zaujala zubná pasta Supirivicky – tú môžeme špeciálne odporučiť.
Prišli sme k záveru nášho článku. Ako by sme teda zhodnotili našu svadobnú cestu po tejto krajine? Je to krajina veľmi pestrá – ako prírodou, tak aj samotnou kultúrou. Ľudia tu žijú veľmi skromne, ale napriek tomu sú šťastní. Charakterizovali by sme ich ako veľmi pohostinných, úslužných, milých ľudí, aj keď niektorí bývajú k turistom veľmi dotieraví. Určite vám preto odporúčame navštíviť túto krajinu, my sme si odniesli množstvo príjemných zážitkov.
